Ivan

(Verse) Ivan to je chlap, teplo mu z neho sála, Veľký ako buk tulení, tvrdý ako stádo hrochov ho máva. Ale ženy sa mu vyhýbajú, nechcú ho mať, Hovoria, že je príliš veľký, že nechcú sa naňho dívať. (chorus) Ivan v duši osamotený, V tichu noci sám zostáva opustený. Ženy ho odmietajú, nechcú s ním byť, Smútok ho zahalí, nádej sa vytratí ako strom v mihnutí. (Verse) V jeho očiach sa skrýva mnoho lásky a citu, Ale ženy sa boja, vytvoriť zväzok nezničiteľný. Veď veľkosť nie je všetko, hovorí si v duchu, A predsa túži po láske, ktorá by bola úprimná a hlboká ako studňa. (chorus) Ivan v duši osamotený, V tichu noci sám zostáva opustený. Ženy ho odmietajú, nechcú s ním byť, Smútok ho zahalí, nádej sa vytratí ako strom v mihnutí. (Bridge) Hoci sa mu zdá, že osud proti nemu zbrane má, On verí, že raz narazí na tú pravú, ktorá ho nepopiera. Preto nevzdáva a ide ďalej svojou cestou, Dúfajúc, že jedného dňa narazí na svoju životnú hviezdu. (Bridge) Hoci sa mu zdá, že osud proti nemu zbrane má, On verí, že raz narazí na tú pravú, ktorá ho nepopiera. Preto sa nevzdáva a ide ďalej svojou cestou, Dúfajúc, že jedného dňa narazí na svoju životnú hviezdu. A v jeden deň, zázrak sa stal, Zjavila sa žena, a Ivan V nohaviciach ho mal. Nebála sa jeho veľkosti, povedala si - ten bude môj, Zamilovala sa do neho, v nej našiel osud svoj. (chorus) Ivan v duši šťastný, s láskou naplnený, S touto ženou vedľa neho sa cíti milovaný. Smútok sa rozplynul, nádej zaznela v jeho srdci znovu, Už nehanbí sa za svoji tretiu nohu. (chorus) Ivan v duši šťastný, s láskou naplnený, S touto ženou vedľa neho sa cíti milovaný. Smútok sa rozplynul, nádej zaznela v jeho srdci znovu, Už nehanbí sa za svoji tretiu nohu.